Kultúra a história - Ľudová architektúra

Zaujímajú Vás pamätníky drevenej architektúry? Potom ste na správnom mieste. Približne 24 km od Liptovie Resort v dedinke Svätý Kríž stojí Drevený artikulárny evanjelický kostol. Bol postavený majstrom Jozefom Langom v obci Paludza a po jej zatopení pri budovaní Liptovskej Mary bol premiestnený do obce Svätý Kríž.

        V súvislosti s výstavbou vodného diela bol rozobratý a zreštaurovaný a v pôvodnej podobe znovu postavený v katastri obce Svätý Kríž, na územi starého veľkopaludzského chotára, čím bola zachovaná autentičnosť pôvodného krajinného prostredia tejto vzácnej kultúrnej pamiatky. Presťahovanie začalo v roku 1974 a slávnostná posviacka zrekonštruovaného kostola bola 22.8.1982.
Kostol pochádza z roku 1693 a je to jedna z najväčších drevených stavieb na Slovensku, ale aj v rámci Strednej Európy. V Liptove boli postavené dva takéto kostoly. Jeden pre horny Liptov v Hybiach (1681), ktorý však zanikol pri požiari v roku 1823. Vzhľadom na vtedajší počet evanjelikov bolo potrebné vybudovať väčší kostol, preto cirkevný zbor uzavrel 5.3.1774 zmluvu s tesárskym majstrom Jozefom Langom na prebudovanie kostola. Stavba bola dokončená už 11.11. toho istého roku. Teda neuveriteľne rýchlo aj napriek tomu, že majster Lang nepoužíval žiadne projekty, pretože nevedel čítať ani písať a pri práci sa mohol spoľahnúť len na vlastné tesárske skúsenosti. Budova má krížový pôdorys s dvojposchodovými emporami, dosadajúcimi na silné drevené stĺpy. Na strope a chóre sú rastlinné a figurálne maľby, na ktorých vidno odev ľudu, mešťanov a šľachticov zo 17. a 18. storočia. Kostol slúžil obyvateľstvu troch obcí. Artikulárne kostoly nemohli mať vežu so zvonom, pri ich výstavbe sa nemohlo použiť železo ani kameň a stavať sa mohli len mimo hraníc obcí. Drevená zvonica bola pristavaná ku kostolu až po vydaní tolerančného patentu Jozefa II. v roku 1781.
         Do kostola sa vmestí okolo 6000 návštevníkov. Kostol má 12 dverí a 72 okien a okrem svojich rozmerov zaujme aj svojím barokovým zariadením, ktoré nachádzame v jednoduchom dedinskom podaní vďaka základnému materiálu - drevu. Aj prirodzené svetlo dopadajúce dovnútra pôsobí neobyčajne emocionálne.

Prehliadka kostola :

01.10. - 31.05. : denne 9.00 - 15.00, každú nedeľu služby božie od 9.00 - 10.00
01.06. - 30.09. : denne 9.00 - 17.00, každú nedeľu služby božie od 9.00 - 10.00

Kontakt :

evanjelický a.v. farský úrad Lazisko, tel: + 421 44/ 559 26 22

Biely Potok, vzdialený od Liptovie Resort približne 40 km, je východiskom do jednej z najnavštevovanejších slovenských osád Vlkolínec – mimoriadne pozoruhodnej oázy ľudovej architektúry, ktorú zapísali v roku 1993 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

        Osada, ktorá sa po prvý raz spomína v roku 1376, ako jediná obec na Slovensku nie je narušená novou výstavbou a predstavuje unikátny urbanistický celok pôvodných ľudových stavieb. Na základe komparatívnej štúdie ICOMOS (Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla) bola vyhodnotená ako najlepšie zachované sídlo tohto typu v Karpatskom oblúku. Pôvodne to bola osada drevorubačov, pastierov a poľnohospodárov.
Vlkolínec je typickým príkladom dvojradovej ulicovky s dlhými dvormi. Osada sa približne v strede rozdeľuje na dve ulice. Jedna z nich vedie k barokovo-klasicistickému rímskokatolíckemu Kostolu Navštívenia Panny Márie z roku 1875, druhá smeruje strmším terénom pod úpätie vrchu Sidorovo (1099 m.n.m.).
V strede osady stoja dva najčastejšie fotografované objekty Vlkolínca – zrubová dvojpodlažná zvonica z roku 1770 stojaca na kamennom podstavci a zrubová studňa z roku 1860. K chráneným objektom osady patrí 45 dreveníc s hospodárskymi dvormi z 18. storočia. Jedinečným bol spôsob ich úpravy. Dvakrát ročne ich pretierali modrou, ružovou a bielou vápnovou farbou.
Typickým príkladom vlkolínskeho domu je roľnícky dom – jedna z expozícií Liptovského múzea v Ružomberku. Objekt vybudovaný v roku 1886 sprístupnili verejnosti v roku 1991. Jeho zachované pôvodné vnútorné členenie a zariadenie interiéru sú verným obrazom spôsobu života obyvateľov osady na konci 19. a na začiatku 20. storočia. Ostatné objekty v pamiatkovej rezervácii Vlkolínec sú obývané, žije tu 30 obyvateľov, takže návštevníci sa musia uspokojiť len s pohľadom na ich exteriér.
        Vlkolínec je súčasťou Národného parku Veľká Fatra. Prechádza ním aj cyklistická trasa. V lete zaujme z viacerých podujatí napríklad „Nedeľa vo Vlkolínci“, ktorá sa koná vždy začiatkom augusta.

Kultúrna pamiatka, nachádzajúca sa v malebnej Kvačianskej doline, patrí k skvostom Slovenska a je obľúbenou destináciou návštevníkov všetkých vekových kategórií. Kto toto miesto navštívi, určite nebude sklamaný.Miesto zvané Oblazy sa nachádza pri sútoku Hutianky, Borovianky a Ráztočianky, približne 35 km vzdialené od Liptovie Resort a je výborným miestom pre oddych spojený s poznávaním histórie regiónu Liptov.

        Pôvodne boli v Kvačianskej doline tri mlyny. Dokonca sa spomína aj štvrtý mlyn, hlbšie v doline, pod Roháčom, ktorý však v 19. stor. zobrala voda.
Horný mlyn – gejdošovský, bol postavený v 1. polovici 19. storočia obcou Sviňarky, dnes Malé Borové pre potreby miestnych obyvateľov. V roku 1920 ho prenajali manželia Gejdošovci. Ich priam dobrodružná cesta cez ruský front až na Oblazy zaujme každého návštevníka. Dnes tu môžeme pozorovať zrekonštruované mlynské zariadenie, ako aj pozostatky zo starej histórie mlyna.
Dolný mlyn - brunčiakovský bol postavený obcou Veľké Borové v rovnakom čase. Sú na ňom dve kolesá, ktoré poháňali nie len mlynské zariadenia ale aj starý typ píly. Dnes si túto pílu môžeme pozrieť v rekonštruovanom stave.
Tzv. “Tretí mlyn” predstavovala furmanská krčma, v ktorej žil krčmár Maťuga. Mnohí sa ešte dnes pamätajú, ako sa tu zastavovali po občerstvenie. V roku 1944 však ustupujúci fašisti krčmu podpálili a dnes nájdeme sotva jej základy.
Mlyny postupne chradli, až sa stali skoro úplnými zrúcaninami. Od roku 1980 však pamiatkári začali tieto skvosty vidieckej architektúry zachraňovať a dnes sú úž úplne zrekonštruované, dokonca prednedávnom bol uvedený do prevádzky horný mlyn. Návštevníci si tak môžu na vlastné oči pozrieť technológiu mletia múky starodávnym spôsobom. Po príchode  na toto čarovné miesto vás privítajú dobrovoľníci, ktorí sa každoročne na tomto mieste striedajú, sú tu ubytovaní a žijú tu uprostred prírody, bez elektriny ako za starých čias. Obidva objekty - horný aj dolný mlyn - sú otvorené a návštevník si ich môže prezrieť aj zvnútra.
Mlyny sú súčasťou náučného chodníka Prosiecka a Kvačianska dolina. Pokračovať z nich môžeme Kvačianskou dolinou do Kvačian, dolinou Borovianka na Veľké Borové, prípadne môžeme ísť navštíviť ľudového rezbára, pána Smutniaka, na samotu Ráztoky. Rovnako tak môžeme pokračovať smerom na Huty a Západné Tatry. Je teda zrejmé, že Oblazy sú kľúčovým miestom, akousi križovatkou a zároveň spájajúcim prvkom tohoto územia. Odporúčame ich preto v žiadnom prípade nevynechať z programu turistov, pohybujúcich sa v týchto končinách.
        Šumiaca voda v hati, malebné drevené stavby a nádherná okolitá príroda zanechá v každom návštevníkovi hlboké stopy.