Kultúra a história - Hrady a zámky

Kráľovský strážny hrad, ktorý pred rokom 1341 vybudoval zvolenský a liptovský župan Donč, sa nachádza cca 33 km od strediska Liptovia Resort. Prvá písomná zmienka pochádza z r. 1341.

        Od konca 14. storočia ho do užívania dostávali liptovskí župani, bol v držbe viacerých významných rodov, najmä Hunyadyovcov, Illésházyovcov a Thökölyovcov. Posledne menovaní hrad v druhej polovici 17. storočia prebudovali na prepychovú súkromnú rezidenciu. V rokoch 1431 - 1434 bol významnou husitskou pevnosťou, v 14. - 17. storočí prekonal niekoľko obliehaní. Po dobytí hradu cisárskym vojskom v decembri 1670 sa stal majetkom uhorskej kráľovskej komory. V roku 1707 ho knieža František II. Rákoczi prikázal zbúrať. Počas svojej existencie bol sídlom rovnomenného hradného panstva, ktoré spravovalo mestečká a dediny dolného a veľkej časti stredného Liptova. Architektúra hradu je cenným svedectvom obdobia neskorej gotiky a renesancie. Likava patrí k najväčším hradným stavbám na území stredného Slovenska. Mohutnosťou a výškou palácového komplexu horného hradu (viac ako 36 m nameraných v najvyššom bode severného paláca) sa radí medzi najvyššie stavby svojho druhu na Slovensku. 
        Z povestí je známe rozprávanie o likavskej čiernej pani (je identifikovaná ako dcéra Jána Kružiča - Helena), ktorej prechádzky po likavských poliach sú predzvesťou dobrej a hojnej úrody, o ukrytých thökölyovských pokladoch i o úteku mladučkého Imricha Thökölyho, preoblečeného za poddanské dievča, pred cisárskymi vojakmi.

Kontakt :
Správca Hradu Likava: +421 917 120 694

Otváracie hodiny :

 
Vstupné :

 
Služby :
lektorský výklad na požiadanie

Zrúcanina gotického hradu s pripojeným renesančným zámkom stojí uprostred roviny, od ktorej ho pôvodne delila vodná priekopa. Nachádza sa severne od mesta Liptovský Hrádok cca 4 km od strediska Liptovia Resort, pri privádzači na diaľnicu D-1.

        Pôvodne tu stál nížinný hrad s vodnou priekopou, ktorá sa zachovala v podobe jazierka. Hrad vznikol po roku 1312 okolo staršej strážnej veže pri dôležitej považskej ceste. Patril ku kráľovským majetkom, v roku 1433 ho dobyli husiti, neskôr ho obsadili jiskrovci a aj potom často menil majiteľov. Na prestavbe dolného hradu na renesančný kaštieľ sa v krátkom období 1600 až 1603 vystriedali viacerí majitelia, s prestavbou začali Balassovci, ukončili ju Šandorfovci a objekty od roku 1604 používali Pongrácovci. Najväčšiu strategickú úlohu mal v období stavovských povstaní v 17. st. Veliaci cisársky generál vybudoval proti povstalcom Františka Rákocziho silnú obranu. Rozšíril ju aj na okolité kopce, kde vybudoval mohutné valy a bašty. Bašta na Hradnej hore bola predsunutou strážou samého Hrádku. V roku 1709 došlo k bitke medzi povstalcami a cisárskymi vojskami, ktoré odolali náporu i keď hrad v týchto bojoch povstalci ťažko poškodili, ale okolité dediny (Vavrišovo, Liptovský Peter a Svätý Duch) boli do základov zničené. Od 1703 patril hrad Jánovi Lichtensteinovi, po jeho smrti ho odkúpil erár. Od 1762 bol strediskom komorského Likavsko-hrádockého panstva. Tu sa sústreďovala administratíva podnikov lesného hospodárstva, hutníctva a železiarstva i lesného úradu, okolo ktorých sa v druhej polovici 18. st. a v 19. st. formovala zástavba širokého okolia. Hrad v roku 1803 vyhorel a obnovili už len kaštieľ. Horný hrad v roku 1930 čiastočne zabezpečili pred rozpadom.
       V súčastnosti sa hrad používa na rekreačné účely a turistom je tu k dispozícií štýlové ubytovanie a reštaurácia pod názvom Grandcastle.

Nazývaný aj hrad Liptov, Liptovský starý hrad, Veľký hrad liptovský alebo Sielnický hrad dal meno celému regiónu. Za svoje meno vďačí pravdepodobne pôvodnému majiteľovi Ľubota - Ľubtov hrad, pomaďarčením sa zmenil Ľubtov, neskôr na Liptov je vzdialený približne 40 km od strediska Liptovia Resort.

        Hrad bol kráľovským majetkom, no uhorskí panovníci ho často dávali do užívania liptovským županom, ktorí obyčajne na hrade aj sídlili. Roku 1279 hrad opevňovali a na týchto prácach sa museli zúčastňovať aj liptovskí poddaní. Začiatkom 14. storočia bol v moci Matúša Čáka a po jeho smrti ním vládol pravdepodobne magister Donč. Roku 1397 sa ho násilím zmocnili moravský margróf Prokop a Ladislav Opolský. Kráľovské vojsko ho len s námahou vydobylo späť, pričom hrad značne poškodili, takže ho museli niekoľko rokov opravovať. Pri tejto príležitosti sa niekoľkokrát označuje ako Veľký hrad („magnum castrum“).
Roku 1440 ho dostal do zálohu Ladislav Rikolfi, ktorému Ján Hunyady, z obavy, aby sa nestal oporou jeho odporcov, rozkázal hrad rozbúrať. Keď neskôr dostali majetky hradu Pongrácovci, nechali asi roku 1453 hrad obnoviť. Po nich ho od roku 1459 mal v držbe Peter Komorovský, ktorý pokračoval v jeho obnove. Keď sa však neskôr spolčil s poľským kráľom v nepriateľstve proti Matejovi Korvínovi, tento zaujal liptovský Starhrad a nechal ho vypáliť. Od tých čias ho už nikdy neobnovili a dodnes z neho zostali iba zvyšky útočištnej veže a vegetáciou poprerastané základy. Majetky, ktoré k nemu patrili, pripojili k likavskému panstvu a hradný vrch s blízkym okolím sa stal neskôr majetkom Liptovskej Sielnice.
        Na ruiny Liptovského hradu sa dá dostať po značkovanom chodníku z obce Kaľameny. Archeologická expozícia v prírode na hrade Liptov nad obcou Kaľameny je vysunutou expozíciou Liptovského múzea v Ružomberku. Verejnosti sú prístupné zvyšky odkrytej architektúry po stavebno-konzervátorskych úpravách na základe archeologického výskumu. Vstup do areálu hradu je voľný.